Slavo Kalný bol autorom viacerých kníh literatúry faktu, rozhlasových
hier, dramatických pásiem či poviedok. Vyšlo mu tiež niekoľko kníh
reportáží. Bol držiteľom viacerých ocenení, napríklad medzinárodnej ceny
E. E. Kischa či Ceny V. Zamarovského.
Profil Slava Kalného, nestora slovenskej reportážnej žurnalistiky
Jaroslav (Slavo) Kalný sa narodil 27. apríla 1929 vo Veľkom Rovnom. V
rokoch 1940 - 1949 študoval na gymnáziách v Trenčíne a Skalici, kde
zmaturoval. V mladosti aktívne hrával stolný tenis a futbal. Po maturite
si vybral právo, ktoré ho však nebavilo, a tak po vzniku Katedry
žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave,
ktorú práve otvárali, prešiel v roku 1952 na žurnalistiku.
V roku 1956 patril spolu s Richardom Blechom, Jánom Kmeťom a Jurajom
Verešom medzi prvých štyroch absolventov katedry žurnalistiky. Ako
novinár začínal v denníku Smena, v ktorej robil od roku 1954. Najskôr v
nej praxoval, potom sa stal reportérom a neskôr v rokoch 1965 - 1968 bol
jej šéfredaktorom.
Vo svojich reportážach prinášal dokument svojich čias. Napríklad v knihe
Cigánsky plač a smiech (1960) ponúkol pohľad do rómskych osád a
chatrčí. Jedinečná bola táto kniha aj tým, že rómsku problematiku po
prvý raz spracoval nie etnograf, ale novinár.
Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968
nastúpila normalizácia, ktorá negatívne ovplyvnila renomovaného
reportéra. S mnohými obmedzeniami ho prijali za redaktora
Československého rozhlasu v Bratislave, kde začal pracovať od roku 1970.
Nemohol však písať úvahy ani komentáre, nesmel sa podpisovať vlastným
menom, mal zákaz vystupovať pred mikrofónom.
Pod pseudonymom Karol Ilavský napísal takmer dve desiatky rozhlasových
hier, vytvoril množstvo pásiem a fíčrov. Bol aj dlhoročným spoluautorom
rozhlasového seriálu Čo nového Bielikovci?, ktorý sa vysielal v rokoch
1974 - 1990.
Jeho nové knihy reportáží a literatúry faktu opäť vychádzali až po roku
l990. Osudom ľudí, ktorí sa nesklonili ani pod tlakom represií
komunistického režimu, venoval knihu Ako umiera hotelier (1998). Tridsať
dramatických príbehov ľudí na slovenských hraniciach po roku 1945
opísal v knihe Drámy na hraniciach (2004). Osudy celej generácie
novinárov zachytil v knihách Páni novinári I. (2004) a Páni novinári II.
(2006). Nasledovali knihy Odpísaní (2006), Bombardovanie Apolky (2007),
Zabudnite na Kocha (2008), Božie muky (2008) a Svedkovia mojej doby
(2011).
Slavo Kalný získal viacero uznaní a ocenení. Okrem iného bol
štvornásobným laureátom medzinárodnej Ceny E. E. Kischa, ktorý bol známy
svojou prezývkou Zúrivý reportér. Dostal aj novinárske ocenenia
Mercurius veridicus ex Slovakia (Pravdovravný posol Slovenska).